29. marca 2026
Som ten malý dielik,čo leží na dne vrecka,ako keby som bol omyl.(Technicky som "pre istotu",čo je len slušné slovo pre"nikto nevedel, kam so mnou".) Som ten, ktorého odložíš bokom,lebo: "Veď možno raz…"A potom zabudneš.Niekde medzi gumkou, papierikoma tou čudnou skrutkou,ktorá tiež nemala svoj deň. Moji súrodenci žijú veľké príbehy.Tvoria krídla stíhačiek,chrbtice drakov,alebo aspoň držia prilbu […]
Pokračovať v čítaní: