V pondelok 16. marca sa uskutočnila exkurzia žiakov tretieho ročníka do Auschwitzu-Birkenau. Po skorom rannom odchode o 5. hodine nás čakal nabitý program.
Po prekročení poľských hraníc bola našou prvou zastávkou historické mesto Krakov. Toto druhé najväčšie mesto Poľska, plné krásnych historických stavieb, sme si prezreli a následne sa presunuli do približne 50 kilometrov vzdialeného mestečka Osvienčim, v okolí ktorého sa nachádza komplex koncentračných a vyhladzovacích táborov Auschwitz.
Komplex Auschwitz tvorilo viac než 40 táborov. Prvý z nich, Auschwitz I, vznikol na mieste bývalých delostreleckých kasární a pozostával zo 16 jednopodlažných tehlových budov. Židia, Poliaci, Rómovia, vojnoví zajatci a všetci, ktorí nevyhovovali Hitlerovej predstave „čistej rasy“, tu pracovali 13 hodín denne, šesť dní v týždni. Dostávali jedlo len dvakrát denne, boli kruto bití a týraní. V tábore sa nachádzali hladomorne, špeciálne cely, v ktorých museli štyria väzni na priestore 1,5 m² prečkať noc postojačky, háky, na ktoré boli väzni vešaní s rukami za chrbtom, šibenice i plynové komory. Pri ich prehliadke sme si na stenách mohli všimnúť ryhy od nechtov.
Pre nedostatok miesta v tábore Auschwitz I bol v roku 1941 vybudovaný obrovský tábor Auschwitz II Birkenau, určený na tzv. konečné riešenie židovskej otázky. Išlo o najväčší nacistický koncentračný tábor. Odhaduje sa, že v Auschwitzi-Birkenau zahynulo približne 1,1 milióna ľudí. Po príchode do tábora prebiehala selekcia, ktorú vykonával aj nacistický lekár, Josef Mengele, prezývaný „anjel smrti“. Pokyn doľava znamenal okamžitú smrť v plynových komorách, doprava prinášal väzňom v priemere len niekoľko mesiacov života.
Ubytovanie väzňov tvorili drevené baraky, pripomínajúce stajne, pričom v jednom z nich bolo umiestnených približne 400 ľudí. Pre maximálnu „efektivitu“ boli vybudované veľké plynové komory s kapacitou niekoľko tisíc osôb. Aby sa predišlo panike, väzňom bolo povedané, že idú do spŕch. Po prechode cez prezliekarne boli nahí natlačení do komôr, kde sa nachádzali aj atrapy spŕch. Zo stropu a stien sa následne sypali granuly cyklónu B, ktoré uvoľňovali vysoko jedovatý kyanovodíkový plyn. Niektorí zomreli okamžite, iní až po niekoľkých minútach v strašných bolestiach. Následne boli telá zbavené vlasov a zubov a spálené v krematóriách, aby po obetiach nezostali žiadne stopy. Pri oslobodzovaní tábora Nemci zničili väčšinu budov, preto sa dnes v Birkenau zachovalo len niekoľko z nich.
Návšteva Auschwitzu nie je príjemná, no pomáha uvedomiť si, akých zverstiev je človek schopný. Je dôležité na túto minulosť nezabudnúť a poučiť sa z nej, aby sa už nikdy nezopakovala.
Dominik Ďaďan, 3.B
