Študenti Katolíckeho gymnázia neprestávajú prekvapovať svojimi schopnosťami. Výnimkou nie je ani naša spolužiačka, Lucka Kosková. Táto, na prvý pohľad bežná kvintánka, získala nedávno za svoje športové výkony ocenenie primátora. Ocenenie však nebolo udelené len za skvelé výsledky v basketbale, ale aj za jej tímového ducha a odhodlanosť zvíťaziť. My sme sa ju rozhodli trošku vyspovedať. Zaujímal nás jej športový, ale aj osobný život.

   16-ročná Lucka hrá basketbal v klube Slávia ŠKP Banská Bystrica. Súťaží v kategórii do 17 rokov, a zároveň sa vypracovala aj medzi staršie hráčky do 23 rokov.

   So začiatkami basketbalu sa spája jedna zaujímavá historka. Kamarátka ju raz požiadala, či by s ňou nešla vyskúšať basketbal, pretože nechcela ísť sama. Lucka súhlasila a od toho momentu sa tento šport stal jej súčasťou.

   Basketbalu sa venuje už osem rokov. Za tú dobu zažila aj náročné obdobia, keď zvažovala, či má v basketbale pokračovať. Jedným z najťažších rozhodnutí bolo vybrať si medzi basketbalom a hrou na klarinet, ktorej sa dlhodobo venovala. Napokon sa rozhodla zostať pri basketbale. Drží ju tam hlavne tímový kolektív a priateľstvá, ktoré si so spoluhráčkami za tie roky vybudovala.

   Jej tím patrí medzi najlepšie na Slovensku, čo dokazujú víťazstvá na rôznych súťažiach. Nezabudnuteľným momentom bolo tretie miesto na majstrovstvách Slovenska v kategórii U19. "Považujem to za jeden z najväčších úspechov," povedala. Medzi jej osobné úspechy patria viaceré ocenenia z medzinárodných turnajov, napríklad ocenenie All Stars zo zápasu v Česku, v ktorom sa zaradila medzi najlepšie hráčky stretnutia.

   Okrem Luckiných vynikajúcich basketbalových zručností si jej spoluhráčky obľúbili aj jej schopnosť podržať tím v ťažkých situáciách. Snáď aj z tohto dôvodu je kapitánkou družstva. Na zápasoch vie držať hlavu hore, aj keď to už  ostatní vzdávajú, a posilňuje tímovú súdržnosť, čo sa v skupinových športoch dozaista vyplatí. Pýtali sme sa, či ju sprevádza nejaké životné motto. Na to nám úprimne povedala: "Asi to nie je úplne motto, ale snažím sa hru vždy užívať, nerobiť to nasilu, ale robiť to preto, lebo chcem. Robiť to pre seba a preto, že ma to baví."

   Jej ochota, empatia a pokoj nezostali nepovšimnuté ani v jej triede, kde je obľúbená najmä pre schopnosť riešiť triedne problémy, otvorenosť a chápavosť. Svojím humorom pomáha ostatným pozerať sa na život s nadhľadom.

   Otvorili sme aj tému jej časového manažmentu. Trénuje až päťkrát do týždňa a každý víkend má zápasy. Ako stíha poctivo trénovať, nezanedbávať školu a zároveň si nájsť čas na rodinu a kamarátov? "Nestíham," zasmiala sa, "niekedy je veľmi náročné skĺbiť školu a tréningy, hlavne, keď mám súčasne dôležité zápasy aj dôležité písomky v škole. Ale zatiaľ mi to nejak vychádza. Keď si naozaj musím vybrať, uprednostním školu, ale vždy sa to snažím zariadiť tak, aby som stíhala oboje." 

   Keď jej zvýši nejaký voľný čas, rada ho trávi s rodinou alebo kamarátmi, inokedy zas rada číta alebo počúva hudbu. "Je to pre mňa ako taký malý sviatok," dodala.

   Napriek náročnostiam a skúškam, ktoré šport prináša, sa mu chce aj naďalej venovať. Premýšľa nad športovou kariérou, no zvažuje aj štúdium na vysokej škole, ktoré by bolo pre ňu "poistkou" v prípade, že by nemohla pokračovať v basketbale. Uvažuje aj o tom, že by sa popri inom zamestnaní venovala trénerstvu, ktoré by jej umožnilo skĺbiť jej lásku k deťom s láskou k športu.

Či už sa rozhodne hrať basketbal profesionálne, alebo zvolí inú cestu, sme si istí, že Lucka sa v živote nestratí. Veľmi jej blahoželáme k oceneniu, ktoré získala od primátora, ako aj k ostatným športovým úspechom.

Lívia Petrovičová, Mária Ďaďanová, kvinta