Interview s Patrikom Konrádom
Patrik Konrád, štvrták na našom gymnáziu, je nielen talentovaným spevákom, ale aj skvelým lídrom. Vedie školské chvály, je známou tvárou školského zboru a tento rok prechádza jedným z najdôležitejších období svojho školského života – posledným ročníkom, čo znamená prípravy na maturitu. Patrik sa nachádza v období, keď sa chystá uzavrieť svoju stredoškolskú kapitolu a posunúť sa ďalej. Maturita nie je len o skúškach, ale aj o bilancovaní a pohľade do budúcnosti. V rozhovore sa dozviete, ako prežíva tento prelomový rok, čo pre neho znamená byť lídrom školských chvál, akých mimoškolských aktivít sa zúčastňuje, v čom spočíva jeho pomoc pri organizácii Kvetného víkendu, ako sa vyrovnáva so stresom a výzvami, ktoré maturita prináša a čo mu stredná škola dala do života.
Kaja: Patrik, vitaj, som rada, že si si našiel čas na rozhovor!
Patrik: Ahoj, ďakujem. Aj ja som rád.
Kaja: Patrik, ako vieme, ty si takým významným článkom našej školy, hlavne preto, že vedieš školské chvály, ktoré sú podľa mňa neodmysliteľnou súčasťou jej života. Sú miestom, kde si človek príde oddýchnuť a spojiť sa s Bohom. Mňa by teda zaujímalo, ako si sa konkrétne ty dostal k vedeniu školských chvál. Bol to tvoj nápad? Alebo ťa niekto „donútil“?
Patrik: Ku chválam som sa dostal cez GODZONE alebo cez iné spoločenstvá. Najviac ma však do toho vtiahol môj spolužiak, Samo Šipöcz. Ten ma zobral do spoločenstva, kde sa modlitba viedla práve chválami, a tak som sa o to viac začal zaujímať. Teraz sa chválam venujem pravidelne, aj na ne chodím – či už ku nám do spoločenstva na Sekier, alebo niekde inde. Spolu so Samom sme dostali nápad, že chceme niečo viac a navrhli sme skúsiť chvály aj v škole. Začalo to sprevádzaním adorácií s otcom Borisom a potom sme prešli na chvály, dnes už v pravidelnom čase.
Kaja: Chvály sú naozaj dôležitou súčasťou duchovného života školy. Myslíš si, že majú podľa teba pre študentov v školskom týždni nejaký prínos? Čo samotné chvály dávajú ľuďom?
Patrik: Uprostred zhonu školského týždňa a kopca problémov sú podľa mňa chvály miestom stíšenia sa a časom pokoja. Na chvály, myslím si, ideme preto, aby sme ďakovali a prosili, ale hlavne ideme chváliť Boha za to, aký je, za to, čo nám dáva, aký je milosrdný, dobrý. Je to miesto, kde to človeka nakopne alebo mu ujasní nejaké veci v každodennom živote. Snažíme sa tam modliť za to, aby to Božie slovo, ktoré na chválach máme, triafalo do cieľa, takže si myslím, že chvály určite ponúkajú veľa.
Kaja: Ďalšia otázka je z iného súdka. Patrik, ty si vlastne maturant, si vo štvrtom ročníku štúdia. Kedy si si uvedomil, že maturita JE reálnou hrozbou a že už sa blíži.
Patrik: Fúha, myslím si, že to bolo hneď, ako sme sa ocitli na seminároch. Tam sa tým už straší hneď od začiatku roka. Úprimne, ten najväčší chaos začína až teraz, keď ideme domov, aby sme mali týždeň na prípravu. (Poznámka autora: rozhovor uskutočnil v čase písomných maturitných skúšok.)
Kaja: Keď sa teda táto hrôzostrašná epizóda nazývaná maturita skončí, čo plánuješ robiť ako prvé keď, verím úspešne, zložíš svoje maturitné skúšky?
Patrik: No uvidíme. Ja mám aj mimo maturity celkom aktívny život. Určite mám v pláne venovať sa letu, ktoré sa už našťastie blíži. Mám totižto na starosti letné tábory alebo iné aktivity vo farnosti či na Španej doline, v centre mládeže. Takže, skôr sa asi budem venovať tomuto a celkovo sa zameriavam na leto a hľadanie brigády. Dúfam, že keď už budem vedieť, či som prijatý na školu, tak si vydýchnem. A ak ma neprijmú, no....tak sa asi zameriam na prácu. Moje leto je však venované predovšetkým službe.
Kaja: Vidím, že máš vždy plný program a dosť sa angažuješ. Asi aj od tohto sa odvíja skutočnosť, že si u nás na škole populárny. Dosť veľa ľudí ťa pozná aj skrz to, že sa zapájaš do organizácie podujatí. Podľa teba, ak by si mal vymenovať tri veci, pre ktoré by ťa ľudia na našej škole mali poznať, aké by to boli?
Patrik: Tak určite zbor – Javorčatá, moderovanie nejakých školských akcií – napríklad školských hodov a potom, možno tie duchovné aktivity. To, čo som dostal sa takýmto spôsobom snažím odovzdať ďalej, cez chvály adorácie, prepojenie spevu a modlitby.
Kaja: Keďže je toto tvoj posledný rok na škole. Mám na teba takú sentimentálnu otázku. Ak by si mal vymenovať 3 veci, ktoré ti najviac budú chýbať na škole, ktoré to budú?
Patrik: Tak jednoznačne, naše spoločenstvo. Myslím tým hlavne zborové spoločenstvo, čiže Javorčatá, tam sme fajn partia a potom určite aj triedne spoločenstvo. Myslím si, že mi budú chýbať aj učitelia. Život na KGŠM je celkovo o spoločenstve.
Kaja: KGŠM je aj základňou pre jednu veľmi populárnu akciu, a to konkrétne Kvetný víkend, ktorú organizuje Diecézne centrum mládeže - Maják. Ako som sa dopočula, tejto akcie si sa zúčastnil už štyrikrát, takže určite veľa o nej vieš. Vedel by si nám v skratke povedať, čo vlastne je Kvetný víkend a čo je na ňom špeciálne?
Patrik: Kvetný víkend je hlavne stretnutím mladých s otcom biskupom. Stretnú sa tam mladí ľudia z našej diecézy, ale aj z celého Slovenska. Spolu tam prežívame program, v ktorom nechýbajú modlitby a sväté omše, ale samozrejme aj zábavný program a workshopy, ktoré veľa ponúkajú. Najviac si myslím, že táto akcia rozvíja vzťahy, pretože sa tam stretnú mladí kresťania.
Kaja: Ako prebieha samotná organizácia Kvetného víkendu? Čo to obnáša? A aká je konkrétne tento rok tvoja úloha?
Patrik: Organizácia je celkovo dosť premyslená. Dobrovoľníci sa delia na viac tímov, napríklad programový alebo organizačný. Tento rok mám konkrétne ja na starosti „tím stavba“, čo vlastne zahŕňa manuálnu prácu - stavanie pódia, prenášanie vecí a výzdoby, čaká ma skôr fyzická práca.
Kaja: Dozvedeli sme sa naozaj dosť a kveťák určite znie ako lákavá ponuka. Ale povedz ty, prečo si myslíš, že by podľa teba mali ísť ľudia na kveťák?
Patrik: Určite im to môže veľmi veľa dať. Stretnú ľudí, ktorí ich svojím životom zaručene prekvapia a mnohokrát aj inšpirujú. Kvetný víkend má celkovo skvelú atmosféru. Hlavne by som vyzdvihol Vigíliu, ktorá sa koná v sobotu. Tá je naozaj veľmi silným duchovným zážitkom. Čaká nás modlitba piesňou alebo aj možnosť ísť na modlitbu príhovoru ku kňazom. Myslím si, že hlavne toto človeka naplní, skrz stretnutie s Ježišom a stretnutie s ľuďmi, ktorí naozaj svoju vieru žijú.
Kaja: Máme tu poslednú otázku. Čo by si odkázal budúcim žiakom ktorí sa rozhodnú prísť na túto školu, či už šiestakom alebo prvákom?
Patrik: Myslím si, že Katolícke gymnázium je super škola. Učitelia sú tu rôzni, ale keď človek chce, tak má možnosť osloviť každého z nich a dobrať si veci aj pomimo. So vzdelaním určite nie je problém, je to tu dosť na vysokej úrovni. Ale hlavne je tu úplne iné prostredie. Ľudia sa tu tak inak rozprávajú medzi sebou, a aj atmosféra je tu iná. Pri stretnutiach v kaplnke, napríklad v modlitbe, cez svätú omšu v stredu, alebo štvrtky a piatky, naberajú vzťahy taký iný, hlbší zmysel. Všetci vlastne spoločne idú za jedným cieľom a motivuje ich to byť s Bohom, aby Boh žil medzi nami. To je tiež jeden z dôvodov, prečo sa stať žiakom KGŠM. Tu je totiž cítiť
život s Bohom.
Kaja: Patrik, ďakujem ti veľmi pekne, že si sa podelil o svoje skúsenosti, názory a plány do budúcnosti. Je úžasné vidieť, ako si si počas svojej študentskej kariéry nielen našiel cestu a pozíciu v školskom zbore, ale aj ako si sa dokázal vyrovnať so všetkými výzvami, ktoré stredoškolský život priniesol.
Prajem ti veľa šťastia pri prípravách na maturitu a verím, že aj po skončení školy budeš pokračovať v zhodnocovaní svojich talentov.
Zhovárala sa Kaja Kapcová, sexta
