Stužková je udalosťou, ktorou maturanti dávajú svetu na známosť, že čas dospelosti aj ich zachytil do svojich nemilosrdných pazúrov, keď bezstarostnosť striedajú obavy z toho, ako sa postavia zoči-voči samostatnému životu. Stužková je časom radosti, oslavou mladosti a zároveň dôležitým stretnutím rodičov, učiteľov a študentov.
Aká bola stužková? Táto otázka často padá po tom, ako doznejú posledné tóny slávnosti. Prinášame dva pohľady tých, ktorí stužkovú zažili takpovediac z prvého radu, štvrtákov Janka a Martina.
Pohľad prvý: „Veľa sme sa nadreli, no stálo to za to.“
15. novembra 2024 sa opäť, ako každý rok, konala na našej škole stužková slávnosť. Nebola ale hocijaká, bola výnimočná, bola NAŠA.
Ako každá veľká slávnosť, aj naša stužková by nebola tým, čím bola, bez dôsledných príprav. Za každým vystúpením, videom a všetkým, čo ste mohli vidieť v programe, boli dlhé hodiny práce. Niektorí do toho vložili obrovskú námahu a čas, iní zas trochu menej, ale koniec koncov sa každý z nás istou čiastkou spolupodieľal na veľdiele.
Po tej námahe a množstve hodín telesnej výchovy, využitých na nácviky rozličných čísel, prišiel konečne ten deň. Do nového piatkového rána sme sa zobúdzali plní očakávania a radosti trochu prekrývanej stresom, ktorý však k dôležitým udalostiam patrí. O pol piatej poobede sme sa všetci stretli v našej školskej kaplnke, aby sme sa o tieto výnimočné chvíle podelili aj s naším nebeským Otcom. Tu nám otec vikár odslúžil svätú omšu a obetoval ju za nás, za študentov, a našu budúcnosť.
Po jej skončení sme sa presunuli do sály v priestoroch Gymnázia Andreja Sládkoviča, kde sa malo odprezentovať to, na čom sme tak dlho pracovali. Všetko sa začalo naším nástupom na pódium, srdcervúcim príhovorom a piesňou v podaní úžasného triedneho, Laca Javorského, príhovorom pána riaditeľa a samotným stužkovaním, po ktorom nasledovala študentská hymna. Potom sme našim maminkám odovzdali ružičky, ako poďakovanie za všetok čas, ktorý nám obetovali a uskutočnil sa aj rodičovský a učiteľský tanec.
A konečne prišiel na rad program. Ako prvé sa odprezentovali naše pôvabné a očarujúce folkloristky, hneď za nimi nasledovali dva dievčenské tance aj americký tanec „Cutteneyed Joe“. Program pokračoval vydareným „hriešnym tancom“ a publikum veľmi pobavil aj baletný tanec à la Labutie jazero v podaní našich spolužiakov, oblečených do ružových sukničiek. Tanečný program ukončil spoločný tanec Makarena.
Po doznení hudby sa na pódiu začali ihneď pripravovať stoly na ďalšiu časť programu – „Mixuje celé KGŠM“, kde si rodičia, profesori či súrodenci mohli vyskúšať, ako sa robí „shake“, keď máte nejaký hendikep. Celé to do detailov pripravili a vtipne odmoderovali Žofka Štulrajterová a Samo Šipöcz. Nasledovalo hudobné číslo, v ktorom sa predviedla naša spolužiačka, Monika Drugdová, svojou cool hrou na saxofón. Následne sa do programu zapojil celý orchester nástrojov, aby sprevádzal v piesni najprv Terezku Izraelovú, a následne aj Sama Šipöcza, ktorý v sprievode Laca Javorského profesionálne zaspieval triedneho obľúbenú pieseň od Nirvány.
Po programe nasledovalo video s fotkami, naše vtipné kradnutie triednej knihy, dokonale vymyslené a režírované Šimonom Ťažkým, tombola, polnočný súd. Čítanie častušiek a rozbitie džbánu program ukončilo. O jeho úspech sa zaiste pričinili aj šikovní moderátori, Paťo Konrád a Terezka Izraelová, ktorým sekundovali Samo Sobota, Šimon Leškanič, Peťo Hujo a Martin Čunderlík. Ďalej nasledovala voľná zábava s DJ-om, ktorý bavil ľudí až do pol piatej ráno.
Boli sme veľmi nadšení z toho, ako to celé dopadlo a spomienky na túto krásnu udalosť nám určite dlho zostanú.
Ako to ale videli iní? S menším odstupom sme sa rozhodli opýtať na názory učiteľov, rodičov ba aj žiakov našej školy, ktorí tam boli i neboli.
Ako prvú sme odchytili našu učiteľku slovenčiny, p.p. Brzuľovú. Prezradila nám, že program, či už hudobný ale aj tanečný, bol podľa nej výborný a bude si ho ešte dlho pamätať. Tiež sa jej veľmi páčilo video o kradnutí triednej knihy, na ktorom sa mnohí veľmi zabávali.
Ako ďalší z učiteľov nám do cesty vošiel p.p. Kukučka, ktorý síce na našej stužkovej nebol, ale celý štvrťrok sledoval naše tréningy na hodinách telesnej výchovy, podľa čoho usúdil, že stužková bola super a rozhodne sa mu veľmi páčil chlapčenský tanec. Ako mínus však hodnotí to, že sme mu ako partizáni nič zo stužkovej dopredu neukázali.
V tichosti kabinetu sme vyrušili p.p Pastiera. Hneď na začiatku pochválil video a program, ktorý bol preňho „návratom do minulosti“, vďaka prvkom pripomínajúcim jeho vlastnú stužkovú a vyzdvihol i našu autentickosť. Troch menej príjemné mu bolo, že sme na stužkovej mali až priveľa kamarátov, tiež sa mu menej páčila hudba od DJ-a. Avšak podotkol, že to všetko chápe a so všetkým bol spokojný.
Medzitým sme v kancelárii objavili našu milovanú ekonómku, pani Konrádovú, a ako zástupkyňu rodičov prítomných na stužkovej sme ju požiadali o názor. S úsmevom na perách nám povedala, že sa jej to celé veľmi páčilo - hlavne hudobné a tanečné talenty. Trochu jej vraj prekážali prestoje v programe, ktoré však nezáviseli od nás, skôr od cateringu.
Ako poslednú sme donútili odpovedať na otázky sestru našich spolužiačok - dvojičiek Repkových – Dobrušku Repkovú. Pozitívne brala, že nás bolo veľa a každý mal svoju úlohu, pričom najviac sa jej páčili tančeky. Ako negatívum zase vyzdvihla skôr technické veci, ako napríklad to, že nás nie všetci počas programu videli a tiež bolo malé plátno, na ktorom sa premietalo. Celá stužková sa jej však tiež veľmi páčila.
Dúfame teda, že nám nikto z opýtaných neklamal a naša stužková bola potešením nielen pre nás, ale, ako sme dúfali, aj pre ostatných. Veľa sme sa nadreli, no stálo to za to!
Pohľad druhý: Štipka sarkazmu a blaženosť pána profesora Barlu.
Stužková sa mala začať svätou omšou v školskej kaplnke, o 17:00, ale z technických príčin sa začiatok posunul. Dôvodom bola nedostatočná organizovanosť rodičov, učiteľov a študentov a aj to, že si Šimon Jozef Ťažký nevie uviazať kravatu.
Omša bola pekná, odslúžil ju aj otec generálny vikár a zbor Javorčatá, pod vedením pána profesora Ladislava Javorského, opäť ukázali svoju kvalitu a podali fenomenálny výkon.
Po omši sa všetci zúčastnení presunuli z kaplnky do priestorov budovy Gymnázia Andreja Sládkoviča, kde pokračoval ďalší program. Slávnostný nástup našich maturantov bol dychberúci! Po ňom nasledovalo slávnostné odovzdávanie stužiek a nekonečné ale zaujímavé príhovory pána riaditeľa, pána profesora triedneho, ktorý maturantov prekvapil tým, že im zahral pesničku, príhovor od našich maturantov a v neposlednom rade príhovor rodičov, ktorý predniesol pán Tomáš Sobota – pri ňom bola v sále vyronená nejedna slza.
Spievanie tradičnej maturantskej piesne však dopadlo katastrofálne - nikto nevedel text a iba veľmi ťažko sa na to dalo pozerať. Nasledovalo rozdanie ružičiek maminkám, ktoré si aj tak polovica z nich nakoniec zabudla v sále, a tanec s rodičmi či s učiteľmi.
Večera nebola podávaná v dohodnutom čase, takže sa podávala veľmi neskoro, na čo sa veľa ľudí sťažovalo, napriek všetkému je ale na fotkách z toho večera vidieť veselosť.
Po večeri na nás čakal bohato nabitý program, v ktorom bolo mnoho hudobných a tanečných vystúpení a ani jedna scénka. Samotné hudobné zoskupenia mali u profesorov, ako sa nám sami priznali, veľký ohlas a tí potom v extáze z estetického hudobného zážitku pokračovali v tanci na parkete.
Voľná zábava a tombola nesmeli chýbať! Pán profesor Barla bol so svojou výhrou v tombole veľmi spokojný. Ako nám pri preberaní ceny uviedol, cítil sa blažený.
Pred polnocou sa púšťalo aj video o kradnutí triednej knihy, pri ktorom sa rodičia aj učitelia išli popukať od smiechu. Potom sa strhol hukot a nastal polnočný súd, pri ktorom sa maturanti zviazanému triednemu vyhrážali, že mu zotnú hlavu mačetou. Keď to však nepomáhalo, museli nasadiť ťažší kaliber, a to video s jeho pani manželkou. Pod hrozbou tichej domácnosti sa pán triedny profesor podvolil a podpísal maturantom desatoro, ktoré teraz visí na dverách ich triedy.
Keď sa toto všetko skončilo, prišiel čas na častušky. Ďalej naši maturanti pili šampanské z džbánu, ktorý potom triedny profesor rozbil a každý si vzal jeden črep. Vraví sa totiž, že tieto črepy nosia šťastie, a to dokonca aj pri maturitách. Potom už nasledovala len voľná zábava, do ktorej sa voľne zapojila aj SBS. Ľudia postupne odchádzali a v sále ostalo prázdno. Na záver sa všetko upratalo a asi o 4:00 odišli aj poslední ľudia. A nám zostali už len spomienky...
Čo napísať na záver? Čo človek – to iný pohľad. Ďakujeme maturantom, že nám umožnili nahliadnuť do zákulisia ich stužkovej. Nech sa im navždy zachová, v pamäti stužková!
Očití svedkovia: Ján Benedikt Kothaj a Martin Vaculčiak, 4.A