V utorok, 22. októbra 2024, sa už po jedenástykrát konala slávnosť nášho patróna, sv. Jána Pavla II, a s ňou aj obľúbené školské hody. Pre mnohých študentov, učiteľov i zamestnancov školy je tento sviatok už nezameniteľnou súčasťou života našej školy. Aj naši noví študenti vnímajú školské hody ako skvelý deň, v ktorom môžu viac spoznať atmosféru školy. Je to výborná príležitosť oddýchnuť si v strede náročného týždňa, posilniť sa blízkosťou nášho patróna, či stráviť príjemné spoločné chvíle so svojimi spolužiakmi pri dobrom jedle.
Hosťom tohtoročných školských hodov bol kňaz Oto Dokoupil, ktorý bol presne pred štyrmi mesiacmi vysvätený za kňaza. Otec Oto prispel k slávnostnej atmosfére sv. omše zaujímavou kázňou. Niečo o jeho živote sme sa dozvedeli v prvej časti programu, ktorý si pre nás pripravila naša kreatívna Lucka. Mnohých študentov oslovila práve druhá časť programu, v ktorej si preverili svoje vedomosti o Jánovi Pavlovi II a o našej škole.
My sme sa však chceli o našom patrónovi a o školských hodoch dozvedieť viac, preto sme položili pár otázok nášmu duchovnému správcovi, o. Borisovi. Na otázku, prečo je práve Ján Pavol II patrónom našej školy, nám o. Boris povedal: „Bolo v tom trochu spontánnosti a trochu uvažovania a aj modlitby. Naša kaplnka bola v r. 1993 požehnaná a to bolo všetko. A keďže čo je svet svetom nebol v našom meste žiadny pápež, len Ján Pavol II., pri hľadaní patróna som nemusel chodiť ďaleko. Je známe, že tento pápež mal obrovskú lásku k mladým ľuďom, často sa s nimi stretával, ešte ako univerzitný profesor s nimi chodil na výlety spoločne s nimi hľadal odpovede na hlboké otázky, ktoré mladých zaujímajú. “
Na našu ďalšiu otázku o ceste relikvie sv. Jána Pavla II do našej kaplnky, nám o. Boris odpovedal takto: „O relikviu sme požiadali vatikánskeho tajomníka, poľského kardinála Dziwiša. Náš pán biskup k tomu pridal svoje dobrozdania a čakali sme... čakali.... a nič. Tak sme aj boli smutní, že naše prvé hody budú bez jeho osobitnej prítomnosti medzi nami. Myslel som si, že pre školu asi tak vzácny dar nemajú, že relikviu dávajú len do vzácnych kostolov. Ale potom sme – len týždeň pred hodami - napísali lámanou poľštinou mail na biskupstvo do Krakowa, kde nám obratom napísali, že pán kardinál nám venuje jednu z relikvií. Tak sme nelenili a s bývalou pani riaditeľkou utekali do Krakowa. A veľmi veľmi sme sa radovali, že nám bola darovaná nevšedná relikvia Jána Pavla, a to kúsok jeho vlasov. A vy viete, čo znamenajú šedivé vlasy, však? No predsa múdrosť a skúsenosť. Takže sa to úplne hodí do prostredia školskej kaplnky.“
K poslednej otázke, čo pre neho osobne znamenajú školské hody a ako ich vníma ako kňaz, sa o. Boris vyjadril nasledovne: „Pre mňa to má viacero významov: jeden je ten veľmi vnútorný, že máme orodovníka pred Božou tvárou, ktorý nad nami osobitne bdie a prosí Pána za nás, za naše starosti, naše plány. Nehovoriac o tom, že Ján Pavol II. je pápežom mojej mladosti a môžem povedať, že som stál 5 cm od svätca. Druhý je taký spoločenský, že máme príležitosť byť spolu aj iným spôsobom, spoločne niečo sláviť ako jedna rodina. Aj keď si naše hody až tak neužívam, pretože skôr tŕpnem, či všetko klapne ako má, viem, že pre našu školu znamenajú veľmi veľa, takú malú duchovnú obnovu.“
Sme veľmi radi, že sme sa mohli dozvedieť niečo viac o pozadí a vzniku školských hodov. Na záver chceme poďakovať o. Borisovi za zaujímavý rozhovor a celému organizačnému tímu za skvelý program a organizáciu hodov.
Andrea Čunderlíková, kvinta